Takto začneš

Forma, ktorú si vieš overiť pohľadom. A veta o tom, čo v spise nie je, je dôležitejšia než samotné zadanie.

Som advokát, preberám tento spis — [o akú vec ide]. Mená a identifikátory som nahradil značkami.

Zostav časovú os: dátum, dokument, čo sa ním stalo. Potom vypíš (1) čo v spise chýba, (2) čo si v ňom odporuje, (3) čo si mám overiť u klienta.

Odpovedaj výlučne z priložených dokumentov — ak niečo v nich nie je, napíš „v spise to nie je“. Nedopĺňaj právnu úpravu ani rozhodnutia súdov.

[dokumenty]

Kto to číta, aký tón a čo sa nesmie stať. Zákaz sľubov je tu dôležitejší než samotné zhrnutie.

Toto je rozhodnutie vo veci môjho klienta, údaje sú začiernené. Klient je [kto to je, ako je na tom].

Napíš mu e-mail: čo sa stalo, čo to preňho reálne znamená, čo urobím ja, čo potrebujem od neho. Bez právnických pojmov, do dvestopäťdesiat slov, vecný tón bez ľútosti a bez strašenia.

Vychádzaj výlučne z priloženého dokumentu. Nesľubuj výsledok, nedopĺňaj právnu úpravu, rozhodnutia ani lehoty, ktoré v ňom nie sú. Čo z neho nevyplýva jednoznačne, daj na koniec ako otázky pre mňa.

[rozhodnutie]

Pol hodiny prípravy, ktorú si nikdy nespravíš, spraví model za minútu — a chýbajúce podklady sú tá cennejšia polovica.

Ku mne príde klient s touto vecou: [opis situácie vlastnými slovami, bez mien]. Ide o [občianskoprávny spor / exekúciu / iné].

Napíš zoznam otázok, ktoré sa ho mám spýtať, zoradený podľa toho, čo najviac ovplyvní ďalší postup. Zvlášť vypíš dokumenty, ktoré si mám vypýtať, a veci, ktoré si klienti v takejto situácii zvyknú pamätať nepresne.

Nehodnoť vec a neuvádzaj právnu úpravu — chcem len otázky.

Výstupom je zoznam vecí na overenie v spise, nie tvrdenie, ako to dopadne.

Toto je podanie protistrany, údaje sú začiernené.

Rozober ho: (1) aké tvrdenia obsahuje, (2) o čo sa každé opiera podľa samotného textu, (3) kde tvrdenie stojí bez opory alebo si odporuje s iným v tom istom podaní. Potom vypíš, čo si mám k jednotlivým bodom overiť v spise.

Nehodnoť, kto má pravdu, a nedopĺňaj právnu úpravu ani rozhodnutia súdov.

[podanie]

„Buď nepríjemný a nechváľ ma“ — bez toho dostaneš zoznam toho, čo máš dobre.

Toto je moja argumentácia vo veci, údaje sú začiernené: [argumentácia].

Buď protistrana a buď nepríjemný. Vypíš (1) najslabšie miesta zoradené podľa toho, ako ľahko sa dajú napadnúť, (2) čím by si každé napadol, (3) čo by si odo mňa žiadal preukázať.

Nechváľ ma a nedopĺňaj právnu úpravu ani rozhodnutia súdov. Ak je niektoré moje tvrdenie nejasné, napíš to namiesto toho, aby si si domyslel, ako som to myslel.

Lepšie ich počuť prvýkrát vo štvrtok večer doma než v stredu ráno v pojednávacej miestnosti.

Vec: [o čo ide, bez mien]. Moje stanovisko: [stručne]. Slabé miesto, o ktorom viem: [čo to je].

Napíš desať otázok, ktoré mi môžu prísť od sudcu alebo od protistrany, zoradené podľa nepríjemnosti. Pri každej napíš, čo z nej vyplynie, ak na ňu nebudem mať odpoveď, a čo si mám k nej pripraviť zo spisu.

Odpovede za mňa nepíš.

Model dá kostru a otázky. Argumentácia, právna úprava a podpis ostávajú na tebe.

Pripravujem [aké podanie] vo veci: [skutkový stav vlastnými slovami, bez mien]. Čo chcem dosiahnuť: [cieľ].

Navrhni osnovu: aké časti má text mať a čo do každej patrí. Ku každej časti pripíš, aké tvrdenie tam musím preukázať a akým podkladom zo spisu.

Text podania zatiaľ nepíš a nedopĺňaj právnu úpravu ani rozhodnutia súdov — chcem kostru a zoznam toho, čo mi chýba.

Kde to model pochopí zle, tam je to napísané nejasne. Lacnejšia korektúra neexistuje.

Toto je môj text, údaje sú začiernené: [text].

Prerozprávaj vlastnými slovami, čo som podľa teba tvrdil a prečo. Potom vypíš miesta, ktoré sa dajú pochopiť dvoma spôsobmi, a vety, ktoré sú tak dlhé, že sa v nich stráca podmet.

Text neprepisuj — chcem vedieť, kde je nejasný, nie tvoju verziu.

Model je jazykový stroj, nie právna databáza. Nasmeruje ťa — zdroj si otvoríš sám.

Riešim túto právnu otázku: [otázka].

Neuvádzaj konkrétne rozhodnutia, spisové značky ani znenie predpisov. Napíš (1) aké argumentačné línie sa v tejto otázke stavajú proti sebe, (2) aké skutkové okolnosti medzi nimi zvyčajne rozhodujú, (3) aké pojmy a ich kombinácie mám zadať do právnej databázy, (4) čo si mám k tomu overiť ako prvé.

Ak si niečím nie si istý, radšej to označ, než by si to tvrdil.

Dátumy si prepíš z dokumentov, nie z odpovede — to je jediné, na čo si tu treba dať pozor.

Toto sú moje poznámky z pojednávania, mená som nahradil značkami: [poznámky].

Sprav z nich (1) záznam do spisu v bodoch, (2) zoznam úloh — čo treba urobiť, kto to urobí a čo si mám doplniť z dokumentov, (3) tri vety pre klienta o tom, čo sa dnes stalo.

Nedopĺňaj nič, čo v poznámkach nie je. Dátumy neuvádzaj, ak som ich nenapísal — daj ich medzi veci na doplnenie.

Prvý koncept je vždy ľahší na opravu než prázdna strana. Tón si nastav vetou, nie prepisovaním.

Potrebujem napísať [komu] toto: [čo mu treba oznámiť a prečo]. Vzťah je [aký]. Tón chcem [vecný / zmierlivý / dôrazný].

Napíš tri verzie e-mailu v troch stupňoch dôraznosti, každú do stopäťdesiat slov. Pri každej napíš jednou vetou, čo ňou riskujem.

Nesľubuj nič, čo som nenapísal, a nedopĺňaj právnu úpravu ani lehoty.

Bez „počítaj kódom“ dostaneš vierohodne vyzerajúce, ale vymyslené čísla.

Toto sú moje poznámky k rozpracovaným veciam, mená som nahradil značkami: [poznámky alebo export].

Sprav z toho tabuľku: značka veci, v akom je stave, čo sa čaká, čo je na mne, čo mi k tomu chýba. Zoraď podľa toho, čo je na mne. Ak niečo v podklade nie je, nechaj bunku prázdnu — nedopĺňaj.

Ak máš niečo spočítať, počítaj kódom, neodhaduj.

Jednorazová práca, ktorá ti ostane. A miesta na doplnenie sú dôležitejšie než samotný text.

Toto sú tri moje staršie texty rovnakého typu, údaje sú začiernené: [texty].

Vyskladaj z nich jednu šablónu: spoločná kostra, ustálené formulácie a miesta na doplnenie označené hranatými zátvorkami. Zvlášť vypíš, čo sa v mojich textoch líšilo a čo teda musí ostať na rozhodnutí človeka.

Nepridávaj formulácie, ktoré v mojich textoch nie sú.