Takto začneš

Podmienky na konci sú dôležitejšie než recepty. Bez nich dostaneš nedeľné menu.

V chladničke mám: [vypíš]. V mrazáku: [vypíš]. V špajzi mám bežné základy.

Navrhni päť večerí do 20 minút, ktoré zvládnem aj s dieťaťom na boku, nie sú pikantné a zje ich aj [vek] dieťa. Ku každej napíš, čo mi k nej chýba. Na koniec sprav jeden spoločný nákupný zoznam zoradený podľa oddelení v obchode.

Nadiktuj to neusporiadane. Výstupom je krátky zoznam, nie motivačná reč.

Poviem ti všetko, čo mám v hlave, bude to neusporiadané: [nadiktuj]

Vypíš tri veci, ktoré musím dnes naozaj stihnúť, a všetko ostatné daj do zoznamu na neskôr. Bez povzbudzovania a bez rád, ako si zorganizovať život. Len zoznam.

Kľúčové je „bez ospravedlňovania“ a konkrétny koniec — inak ti neodpíšu.

Som na materskej, vraciam sa [kedy] a chcela by som [úväzok, podmienky].

Napíš mail pre [komu — personalistka, šéf]: oznám termín návratu, spýtaj sa na možnosť [čo chceš] a na to, čo sa v tíme medzitým zmenilo. Max 120 slov, zdvorilo a vecne, bez ospravedlňovania sa za pauzu. Skonči návrhom termínu na krátky call.

Ukotvenie a zákaz vymýšľania lehôt. Toto je oblasť, kde model klame najsebavedomejšie.

Toto je list z [inštitúcia], osobné údaje som začiernila: [priloži fotku alebo text]

Odpovedaj len z tohto dokumentu. (1) Čo mi oznamujú? (2) Čo odo mňa chcú a dokedy? (3) Čo sa stane, ak neurobím nič? (4) Osem otázok, ktoré sa mám spýtať, keď im zavolám.

Neuváděj paragrafy ani lehoty, ktoré v liste nie sú. Ak niečo v ňom nie je, napíš „v liste to nie je“.

Posledná veta o neporiadku ti ušetrí polhodinu upratovania.

Doma mám [vek] dieťa, vonku prší a k dispozícii máme [čo — papier, kocky, hrnce, vodovky].

Navrhni šesť aktivít na 15–20 minút, pri ktorých nemusím celý čas sedieť vedľa. Ku každej napíš, čo sa tým dieťa učí a aký veľký neporiadok z toho bude.

Použi vymyslené meno, nie skutočné. Funguje to rovnako dobre.

Vymysli rozprávku na dobrú noc pre [vek] dieťa. Hlavná postava sa volá [vymyslené meno] a rieši [čo dieťa práve rieši — nové jasle, súrodenca, strach z tmy].

Max päť minút čítania, jednoduché vety, pokojný koniec. Bez strašidelných častí a bez poučovania na konci.

Jeden plán namiesto piatich zoznamov v hlave. Aj s tým, čo sa dá pokojne vynechať.

Toto ma tento týždeň čaká: [vypíš všetko — návštevy, lekár, nákup, veci na vybavenie].

Sprav z toho plán po dňoch, počítaj s tým, že s dieťaťom sa nedá plánovať presne. Ku každému dňu maximálne dve veci. Na koniec napíš, čo z toho sa dá pokojne vynechať alebo posunúť.

Pauzu uveď, nezakrývaj. Posledná veta ti dá zoznam, čo dobehnúť.

Tu je môj životopis: [vlož]. Tu je inzerát: [vlož]. Mám [dĺžka] pauzu na materskej.

Pauzu uveď vecne, jednou vetou, nezakrývaj ju a nerob z nej ospravedlnenie. Prepíš skúsenosti tak, aby zdôraznili to, čo inzerát žiada — ale nič si nevymýšľaj. Zvlášť vypíš, čo inzerát žiada a mne to chýba.

Bez zdrojov je to bezcenné. A rozdelenie na „dobehnem za mesiac“ verzus „počká“ je to hlavné.

Vraciam sa po [dĺžka] pauze do práce v oblasti [oblasť, konkrétna rola].

Vyhľadaj, čo sa v tejto oblasti za ten čas zmenilo — nástroje, postupy, čo sa dnes bežne očakáva. Zhrň to v desiatich odrážkach so zdrojmi a dátumami. Potom rozdeľ: čo sa dá dobehnúť za mesiac a čo pokojne počká.

Nechaj model, nech nie je ústretový. Doma to bolí menej.

Zahraj sa na personalistku, ktorá nie je nadšená z môjho návrhu na skrátený úväzok, ale nechce ma stratiť. Ja začnem.

Odpovedaj realisticky — pýtaj sa na zastupiteľnosť, na to, čo bude, keď dieťa ochorie, a na to, ako to bude fungovať v tíme. Po piatich mojich replikách vypadni z role a napíš, kde som stratila pozíciu a čo som mala povedať inak.

Krátke dávky s otázkami na zopakovanie fungujú lepšie než kurz, na ktorý nemáš čas.

Chcem pochopiť [téma], mám na to pätnásť minút a budem vyrušovaná.

Vysvetli mi to po častiach, každá časť max päť viet, po každej sa ma opýtaj jednu kontrolnú otázku a počkaj na moju odpoveď. Bez odbornej hantýrky. Ak na niečo odpoviem zle, vysvetli to inak, nie hlasnejšie.

Poďakovanie, ospravedlnenie, príhovor. Prvý návrh od modelu, tón dolaď ty.

Potrebujem napísať [čo — poďakovanie, ospravedlnenie, príhovor, blahoželanie] pre [komu] pri príležitosti [čo sa deje]. Vzťah máme [aký]. Toto by v tom malo zaznieť: [tvojimi slovami, aj neobratne].

Napíš to v troch dĺžkach — dve vety, krátky odsek a dlhšia verzia. Bez fráz z pohľadníc.

Cieľ: Ubrať si prácu na niečom, čo aj tak musíš spraviť.

1. 1.Otvor si AI chat na telefóne a skús diktovať hlasom namiesto písania.
2. 2.Nadiktuj, čo máš v hlave, a nechaj si z toho vytiahnuť tri veci na dnes.
3. 3.Odfoť chladničku a nechaj si navrhnúť päť večerí s nákupným zoznamom.
4. 4.Jeden mail, ktorý odkladáš, nechaj napísať a doplň doň svoje.
5. 5.Všimni si, čo model domyslel zle — to je vec, ktorú mu nabudúce povieš hneď.

Cieľ: Prestať sa báť obálok a mať jeden plán namiesto piatich zoznamov.

1. 1.Vezmi list, ktorému nerozumieš, začierni údaje a nechaj si ho preložiť.
2. 2.Vypýtaj si otázky na úrad a jeden telefonát skutočne vybav.
3. 3.Sprav si plán týždňa s maximálne dvomi vecami na deň.
4. 4.Skús prompt na aktivity pre dieťa, keď nabudúce nebudeš vedieť, čo robiť.
5. 5.Ulož si dva prompty, ktoré ti sadli.

Cieľ: Zistiť, kde stojíš, bez toho, aby si na to potrebovala večer.

1. 1.Nechaj si zhrnúť, čo sa zmenilo v tvojej oblasti, a otvor aspoň dva zdroje.
2. 2.Rozdeľ si to na „dobehnem za mesiac“ a „počká“.
3. 3.Skús pätnásťminútové učenie s kontrolnými otázkami na jednu tému.
4. 4.Napíš si tri vety o tom, čo vieš — budú základ životopisu aj pohovoru.
5. 5.Jeden text pre seba, ktorý si odkladala.

Cieľ: Mať životopis a odsedený rozhovor, ktorý ťa čaká.

1. 1.Prepíš životopis podľa jedného konkrétneho inzerátu, s pauzou uvedenou vecne.
2. 2.Vypýtaj si zoznam toho, čo ti oproti inzerátu chýba, a rozhodni, čo z toho dobehneš.
3. 3.Napíš mail personalistke alebo bývalému šéfovi o návrate a podmienkach.
4. 4.Odsedaj si nácvik rozhovoru o úväzku a vypýtaj si úprimné hodnotenie.
5. 5.Rozhodni, ktoré tri prompty ti ostanú v telefóne natrvalo.